Epidemie Records má katalóg plný zaujímavých kapiel v exkluzívnom balení – za všetky spomeniem digipaky DEMIMONDE, FORGOTTEN SILENCE či DYING PASSION. O to viac som bol šokovaný, keď som do prehrávača vložil CD plné „barbarského mezopotámskeho blackmetalu“ v podaní ARALLU.

Čo však čakať od kapely, ktorá graficky nezvládnutý booklet doplní vyhláseniami ako „ARALLU stojí proti globálnej komercionalizácii svetového metalového undergroundu“? Absurdnosť uvedeného dopĺňa fakt, že debut týchto Izraelcov vyšiel na severoamerickom labeli The End, druhá doska „Satanic War In Jerusalem“ (!!!) u Raven Music a tretia v českom vydavateľstve... samotná hudba blízkovýchodnej trojice na tom bohužiaľ nie je o nič lepšie. Exkluzivita plynúca z exoticky znejúcich melódií a typických rytmov (hlavne v jedinej ako-tak vydarenej skladbe „The Sumerian Words“) je zadupaná nekvalitnou produkciou, ktorú predčí demo akejkoľvek domácej tínedžerskej garážovky. Neinvenčný riffing, nepresný bubeník, neexistujúca basa a priemerný vokál zaostávajú za aktuálnou dobou o dvadsať rokov (a zjavné čerpanie z odkazu thrashu osemdesiatych rokov nie je ospravedlnenie). Jedinými záchytnými bodmi v záplave neinvenčného nasypaného thrash/blacku (ak si odmyslíte mizerný zvuk, tak pripomenie ABSU) sú už spomínané hudobné ozveny miesta pôvodu tejto kapely – na štúdium blízkovýchodných folkórnych postupov by som však ARALLU radšej neodporúčal. To, čo má pre našinca príchuť exotiky, je len zástierka podpriemernosti zbytku materiálu – alibistické reči na tému „nepoužívali sme pri nahrávaní elektroniku, pretože sme true“ neobstoja v kontexte toho, ako zneli rovnako „prírodne“ nahraté platne už pred 50 rokmi.

Na rozdiel od pakistánskych DUSK (takisto objavu Epidemie Records) zrejme ARALLU nemajú žiadne vyššie ambície. Bláboly o (ne)svätej vojne, nezmyselná kombinácia militaristickej a protikresťanskej symboliky, infantilné rádobytvrdé prezývky členov, skrátka všetky mysliteľné klišé nakopené na jednu hromadu totiž neskrývajú NIČ. Vrcholom je skladba „Kill Kill Kill“, ktorá znie vďaka bezradnosti bicmana až nechcene komicky – navyše bez zmyslu pre humor, ktorý nechýba rovnako okázalo primitívnym DARKTHRONE.

Neviem, prečo sa Epidemie Records rozhodla investovať čas a prostriedky práve do ARALLU. Po prečítaní recenzií na „The Demon From The Ancient World“ na iných serveroch mám chuť zvolať jediné: Cisár je nahý!

Snáď mi za to izraelskí bubáci nehodia do okna molotov.